Ohlasy

Texty o tvorbe zaznamenané v rôznych publikáciách a dokumentoch.

V tvorivom výtvarnom vývoji autora sa prelínajú rôzne prístupy, témy i žánre s dôrazom na sebareflexiu a objavovanie cesty k obrazu: od klasickej realistickej krajiny (mnohokrát ovplyvnenej  početnými plenérmi) cez figurálnu, hlavne portrétnu maľbu, až po abstraktné zobrazenie krajiny, kde prevažuje fascinácia mikro prírodou,  s následným zobrazením prostredníctvom vhodne volenej techniky. V dielach ako Emocionálna krajina, či Tatranská perspektíva autor vrství na realistické siluety štítov i skál abstraktné ťahy farby, aj nenápadné monotypické odtlačky, pridáva zásahy špachtľou, či gumeným štetcom: v tvorivom procese doslova hnetie „prírodu“ rukami a pretvára ju na svoj obraz. Pri experimentovaní nestačí klasická technika, každé dielo obohacuje vlepovaním aj vylievaním rôznych farieb i štruktúr: pracuje s papierom, pretláča farebné vrstvy fóliami, valčekuje, prekrýva pomocou šablón – výnimočnosť každého diela je takto podčiarknutá osobitým autorským rukopisom.

Kameň ako rudimentárna pamäť Zeme, hory a symboly s nimi spojené sú nadčasovou a nosnou inšpiráciou v Rabatinovej tvorbe, ku ktorej sa pridáva interpretácia rôznych životných situácií:  náhle podnety prichádzajú ako vzdialené hudobné tóny, formujú akúsi melodickú niť, z ktorej sa tkajú výtvarné partitúry o agresii človeka, paradoxoch aj protikladoch, o plynutí svetla a jeho prienikoch, o čiernych dierach väzniacich myšlienku, či o vzniku nového života. Autor tak odkrýva svoj svet, kde „náhoda ovplyvňuje obraz“ a maliarska výpoveď odkrýva nevidené, lebo „beda, kto v mori vidí iba vodu, kto nepočuje nemú prírodu, kto v skalách vidí iba skaly…“  (Andrej Sládkovič).

Lucia Benická, júl 2018

img00237
Reč skál (Obavy), 2009, akryl na plátne, 100×80 cm

Maliarske partitúry

Jan Tulik(Poľsko): Text k výstave Tatry trochu inak v Krosne, (1998).
“To hory, či nekonečnosť mora sú zahalené tajomstvom, ktoré túžime poznať. Tatry vo svojich gotických formách upriamujú náš zrak do výšok a k nebu. Umelci Rudolf Rabatin a Jozef Česla znamenito vystihujú svoj postoj k svetu a prírode. Vysoké hory vpadli do ich duší. Vyhľadávajú zmysel tajomstva zastretého v magickej atmosfére brál. A možno je to opačne: v prekypujúcej chúlostivosti duše umelcov preniká do ich diel tajomstvo bytia, ktoré túžia vystihnúť. Je dobré, že tieto obrazy vidíme v Poľsku. Dáva nám to pocit slobody, pretože autori stoja pred zrakmi našej predstavivosti ako vtáci, ktorí nerozumejú hraniciam v geograficko – politickom ponímaní. Preleteli hranice, aby nás utvrdili v presvedčení, že to neznáme a tajuplné niečo, ku ktorému sa chce umelec donekonečna približovať, dotýkať sa ho svojimi zmyslami a intelektom, je istotou človečenstva.”

Štíty, 1997, akryl na plátne, 60 x 70 cm

 

Tatry trochu inak